Ideme smerom na Čadcu až do Čierneho pri Čadci. Začiatok našej trasy je na železničnej zastávke v Čiernom. Tu nás Janko fotí pri pútači Trojmedzie. Posledné úpravy a o ôsmej vyrážame po zvlášťznačenom chodníku, ktorý nás privádza až na Trojmedzie. Tu nás vítajú mramorové mohyly troch štátov v spoločnosti dreveného chodníka a schodov. Počasie je chladné, zimnošedivé. Hlavné je, že neprší. Toho sme sa obávali najviac.
Chceme ísť po žltej v smere na Hrčavu, no z priveľkej horlivosti sa púšťame po hraničných pätníkoch. Až po nejakej polhodine zisťujeme, že ideme po poľsko českej hranici. Tá ide však paralelne s československou hranicou a tak pri prvých domčekoch v Hrčave sa púšťame na správnu trasu. Napájame sa na ňu po pár desiatkach metrov. Jožkové obavy, že či to bude po hranici také jednoduché ako som hovoril sa nepotvrdili. Hranica je jasná a pätníky výrazné.
A tak šlapeme terénom, ktorý tvoria časté prevýšenia, prechody potokov, močarísk a lúk. O jedenástej sa ocitáme na prvom cestnom hraničnom prechode – Svrčinovec. Keďže od nového roku sme súčasťou Šengenu, najbližšieho razítka sa dočkáme až na ukrajinských hraniciach. V miestnom hostinci sa sušíme, prezliekame a obedujeme. Nakoniec aj to razítko do vanderbuchu, špeciálne určeného iba na túto akciu, získavame tu. Potom pokračujeme ďalej a hneď skraja prechádzame aj prvú železničnú trať, ktorá smeruje na Mosty u Jablunkova.