Čierna Hora – Prokletije – Zla Kolata (2534 m n. m.)
15.08.2017 Utorok
V pondelok ráno to balíme v Macedónsku a presúvame sa krížom cez Albánsko do Čiernej Hory. Vychutnávame si pritom miestne kľukaté cesty s tunelmi v horách a aj riadne cesty okolo Skadarského jazera, ktoré lemujú letoviská ako pri morskom pobreží. Ráno sme začali kľukato a večer končíme tiež kľukato v Čiernej Hore v mestečku Gusinje. Už po tme sme sa ubytovali v penzióne City Hotel. Je to ubytovanie nad potravinami a máme ho na dve noci. Toto je miesto, kde sa stretávajú dve náboženstvá. Večer pri pive nás prekvapil hlas tranzistorového muezína, ktorý zvolával z minaretu na jednu z piatich modlitieb k Aláhovi. Po pár minútach začali hlaholiť kresťanské zvony. Skrátka miestni veriaci sa vzájomne rešpektujú. Keby to tak šlo na celom svete.
Utorňajšie ráno začíname o siedmej spoločnými raňajkami v kuchynke penziónu. Tie nám pripravili domáce. Balkánske raňajky sú vždy výdatné. Po nich môžeme ísť nie len na túru ale aj pole orať. Po raňajkách vyrážame v plnej zostave a 7.50 hod sme v dedinke Vusanje. Je to východiskový bod na Zlu Kolatu vo výške 1025 m. Tradičná červeno biela značka nás vedie pol hodinu po tvrdej poľnej ceste. Na nej každú chvíľu míňame kravy rôzneho typu. Tých je tu naozaj požehnane. Vlastne sú na všetkých cestách. Od horskej prte až po cestu 1. triedy. Z poľnej cesty sa dostávame na lesný chodník a ten nás vedie najprv lesom a potom horskými lúkami okolo pastierskej osady Zarunica. Počasie je opäť nádherné. Niekoľko stoviek metrov nad osadou sa zastavujeme pri poslednom zdroji vody. Chutí naozaj skvele. Čakáme na ostatných. Po doplnení tekutín pokračujeme už do krasovej časti hory. Je 10.00 hod a my sa ocitáme v kráľovstve vápencových škrapov. Zvrásnené vápencové bralá sú všade naokolo. Tak trocha zasnene sme podotkli, že už tu chýba len Winnetou so svojimi spolubojovníkmi. V takýchto scenériach prebiehalo jeho natáčanie. Škrapové polia striedajú preliačiny, ktoré sa za milióny rokov zaplnili úrodnými sedimentami. Vďaka nim vznikli rovné amfiteátre rôznej veľkosti, zrovnateľnej s veľkosťami niektorých typov ihrísk. 10.20 hod prechádzame posledný takýto amfiteáter uprostred ktorého je smerovník. Od neho je to na vrch ešte stále 3.30 hod. Zatiaľ sme ušetrili pol hodiny. Odteraz až na vrchol nás čaká náročný terén plný skál, škrapov a ostatných nepohodlných prekážok. Prechádzame cez viacero skalných prahov a tak pribúda aj prevýšenie. O 11.00 hod prechádzame okolo Ľadovej jaskyne. Z jej otvoru nás mrazí jej ľadový dych. Zdržiavať sa pri nej je až nebezpečné. Chlad je tak intenzívny, že pri náhlom prechode z tejto horúčavy do priestorov jaskyne by mohol ľudský organizmus aj skolabovať. Prechádzame ďalší prah do posledného kotla a v jeho závere sa prudko stáčame po vzostupnom traverze doľava. Tu opäť oddychujeme. Dopĺňame hlavne tekutiny. Nechávam tu palice, ktoré som si ráno požičal od Peťa. Ten sa ráno necítil dobre, tak nešiel. Prechádzame spodkom kotla na dne ktorého sú ešte zvyšky snehu. Postupne prekonávame nadmorskú výšku po vápencových laviciach, ktoré sa cikcakovito vinú až do sedla Dvojni Prevoj – Cafa Kolata vo výške 2430 m, medzi kótami Dobra a Zla Kolata. Dochádzajúc do sedla sa Ľubo s Majkou vracajú už Dobrej Kolaty a Niki, Borja a Paľo idú hore tiež v domnienke, že idú v smere Zla Kolata. Presviedčam ich, že treba ísť doprava. Kým sa rozkývali tak som už šliapal doprava prvý. Jediný kto ma predbehol bol samozrejme Ľubo zvaný Spidi alebo Forest. Je totiž neustále vpredu. Vrch Zla Kolata dosahujeme o 13.00 hod. Postupne prichádzajú ostatní. Ivka sa obávala technickej časti a tak ostala visieť na začiatku kotla. Tu ju vyzdvihneme na spiatočnej ceste. O 13.45 hod schádzame z vrcholu a opäť tou istou trasou. Zostup sa nám zdá nekonečný. Ku koncu škrapových polí sme dokonca zišli zo značky. Partia v zložení ja, Ľubo, Majka, Niki a Borja sme sa kŕmili fantastickými malinami a zrazu ups… no dali sme to. Po chvíli sa na nás škeril Pali z chodníka a prinavrátili sme sa. O 17.30 sme sa dostali späť do Vusanje a tu si nás odchytil miestny hotelier na koni. Bol to starší pán na belkovi s dreveným sedlom. Toto sa každý deň nevidí. Nechali sme sa ukecať a tak sme všetci skončili v jeho altáne, kde sme zdolali niekoľko pív a fľašu rakije. Keď prišiel pre nás Jojo bolo nám ojój… 19.15 hod sa lúčime s Vusanje a odchádzame na večerné Gusinje…
