Poľsko – Tatry– Rysy (2499 m n. m.)
02.08.2009 Nedeľa
Pred týždňom Ukrajina, dnes Poľsko. Takto to vypálilo a takto to je. Ráno o 4.00 odchádzame z Martina ja, Jožko Puškár a Igor Kostolný na mojom Svenovi. Mierne sa poflakujeme a po káve na benzínke sa ešte zastavujeme v blízkosti Tatier. Vlastne ich obchádzame sprava a fotky Tatier a zvlášť Belianských sú v prvých lúčoch vychádzajúceho slnka celkom slušné. Prebehnúc cez Ždiar sa dostávame na bývalý prechod Lysá Poľana. Dnes ani nevieme a už sme v Poľsku a prášime popri potoku Bialka. Za pár minút sme na parkovisku, kde musíme nechať auto. Odtiaľ funguje nezvyčajná doprava. Koníky s vozmi. Rozhodneme sa, že minimálne kvôli zážitku to vyskúšame. Pár minút postávame, kým sa nás nazbiera 15. To je totiž podmienený počet pasažierov na odchod. Presne o siedmej odchádzame plní očakávania. Jožko sedí koňovi pri riti a tvári sa skrúšene. Je to koníkova prvá jazda, tak sa uvoľňuje a popŕda si. Hodinu, toľko trvá cesta, sme zahalení v permanentnom smradovom oblaku. Keď sme si na to zvykli, tak bol koniec. Vystupujeme v Doline Rybiego Potoku pri stredisku Wlosienica. Odtiaľ už pešo až k Morskiemu Oku. Otvárajú sa nám nádherné scenérie a nádherné počasie tiež. Na chvíľočku sa zastavujeme pri Schronisku a potom pokračujeme po červenej po ľavej strane plesa. Na druhom konci už začínajú prvé stúpaky. Čaká nás celkové prevýšenie cez 1 200 m. Vyhupneme sa k Czarnemu Stavu pod Rysami a úžasné scenérie pokračujú. Zase obchádzame pleso a pritom prechádzame aj jedno snehové pole. Potom už len otrocké a tvrdé stúpanie. Je to kurva riadna zaberačka. Strmý hrebeň sa dvíha ako do neba a v závere je ovešaný reťazami. Po tri a pol hodine sme na vrchole Rysov, najvyššom bode Poľska. Naposledy som tu bol pred necelými sedemnástimi rokmi. Úprimne, som už starší a moja kondička vďaka mojej váhe je v týchto podmienkach biedna. No prekonávam sa a zatiaľ to zvládam. Nádherné výhľady a záľahu ľudí na vrchole zvládame pomerne dobre. Potom sa vraciame pár metrov späť a dopĺňame kalórie. Mne moc nechutí a tak sa pomaly spúšťam dole. Chalani ma aj tak dobehnú. Schádzam opatrne. Zostup je strmý a nebezpečný a hlavne nekonečný. Nakoniec sa došmatláme k plesám. Tesne pred nimi som sa šmykol a zase som si narazil ľavé zápästie. No proste mám smolu. Jožko ako vždy beží vpredu a ja s Igorom cupkáme za ním. Prejdúc okolo Czarného stavu sme sa jeden druhému stratili. Pri Morskom Oku sa púšťam späť druhou stranou a tým som obišiel celé pleso. Pri Schronisku sme sa všetci traja takmer na sekundu zišli. Je tu taká záľaha ľudí, že nasleduje rýchle občerstvenie a pokračujeme ďalej. Kone sme už vynechali a dupeme po asfalte až ku autu. Pred štvrtou sme pri aute a máme toho už naozaj dosť. Potom posledné občerstvenie, nákup pohľadníc a vraciame sa domov. Späť je to strastiplná cesta. Vrcholí totiž dovolenková sezóna a dopravné zápchy nás prenasledujú celú cestu až domov. Túra perfektná a správne adrenalínová……
