Kosovo – Šar planina – Velika Rudoka (2658 m n. m.)
12.08.2017 Sobota
Vo štvrtok večer, t. j. 10. 8. 2017 o 21.45 hod sa začala Balkánska anabáza, ktorú sme nastavili a dohodli ešte minulý rok. Z Martina vyrážame na mojom Svenovi ja, Nikolaj Bonda, Borislav Bonda a Peter Ferjanček. So zvyškom výpravy sa stretávame na čerpacej stanicu Slovnaft pred Zvolenom zhruba za hodinu. Ten tvorí ostatok martinského tímu Pavol Královanec, Emil Rišian a Ivana Poláková + prievidzský tím Pavel Pařízek, Mária Gregušová a Ľubomír Hoferica. Jedenásty člen je, tak ako minulý rok, osvedčený šofér Jozef Buša, ktorý spoľahlivo ovláda VW Caravellu. Minulý rok, po našom úspešnom výstupe na najvyššiu horu Nemecka, som túto partiu doslova vybláznil a zapojil do projektu najvyššie vrcholy európskych štátov. Začiatkom roka 2017 som naplánoval tohoročný výlet, ale Paľo s Ľubom ma schladili a logistiku prevzali do svojich rúk. Bol som im za povďačný, lebo ma naozaj odbremenili. Naša trasa presunu sa uberá cez Šahy, kde opúšťame Slovensko. Pokračujeme cez Maďarsko a Srbsko. Tu si robíme väčšiu prestávku v meste Kragujavec a navštevujeme pamätník 44 popravených slovenských vojakov v roku 1918, ktorý sa nachádza v pamätnom parku Šumarice. Tu naši koštujú aj prvé balkánske pivo Jeleň. Zo Srbska sa konečne dostávame do Macedónska, kde v piatok večer prichádzame do miesta nášho nocľahu. Je to hotel Golden Place, ktorý leží v Mavrovskom národnom parku na brehu jazera Mavrovo vo výške 1217 m n. m.. Tu strávime tri noci.
Ráno sa budíme do skvelého počasia. Napriek tomu, že v tieto dni panujú riadne horúčavy, tak v tejto výške sa dalo aj spať. 6.15 hod vyrážame z parkoviska pred hotelom. Dnes ideme na najvyšší vrch Kosova v pohorí Šar Planina. Presúvame sa do dedinky Gjurgjevište, nachádzajúcej sa v Macedónsku. Odtiaľto je značená trasa až na vrchol Velikej Rudoky. Vystupujeme až na konci dediny, kde sa dalo vyjsť autom. Je tu aj malý obchodík v ktorom si dávame riadne silnú a výbornú kávu. Podmienky sú stiesnené a naozaj drsné. Všade je vidieť a hlavne cítiť výkaly domácich zvierat. Tento odor nás sprevádzal prakticky celý dnešný deň. Je 7.30 hod a konečne vyrážame. Vyrážame z výšky okolo 950 m a tak nás čaká prevýšenie 1700 m. Dnes bude počasie slnečné a trýznivo horúce. Začíname poľnou cestou z dediny a po polhodine sa napájame na turistickú značku. Tá je na celom Balkáne po vzore značenia z Álp, čiže červeno biele buď pásové alebo okrúhle. Stúpame lesnato stepným pásmom. Po chvíli sa dokonca na polhodiny vnárame aj do listnatého lesa. Ale to je na dnes všetko. Potom je už len lúčny porast spálený slnkom do žlta. Po trase hučí pod zemou zregulovaný tok vody. Asi je to miestny zdroj vody. Od výšky 1600 m už ideme prakticky len po slnku. Lúkami obchádzame vrch Bristavec a traverzom sa dostávame do pásma skál pod Čiernym jazerom. Stúpame cez salaš až k Čiernemu jazeru a tu dávame pauzu na oddych. Je 10.45 hod a sme vo výške 2169 m. Chvíľu sedíme a dopĺňame energiu jedením a nápojmi. Okolo 11.00 hod sa dvíhame a postupne pokračujeme. Okolo nás sa občas mihne brechajúci pastierky pes, ale je nás veľa, tak si netrúfajú. Horúčava nás zmáha. Využívame každý kúsok tieňu za príležitostnou skalou, aby sme sa ochladili. S pribúdajúcou výškou aj tráva zelenie. Horné pleso je úplne vyschnuté a kúsok za ním sa dostávame na územie Kosova. Nasleduje výstup na vrcholový hrebeň, nachádzajúci sa na kosovsko macedónskej hranici. O 12.48 hod stojím na vrchu Velika Rudoka. Vrcholová teplota je napriek predpovedi stále 26°C a takmer bezvetrie. Čakáme na ostatných a pojedáme. Pred pol druhou sme už všetci a tak sa aj všetci fotíme. Po necelej hodine nasleduje zostup tou istou trasou. Hore nám to trvalo cez 5 hodín a zostup necelé 4 hodiny. Prichádzame k obchodíku z rána a sme trochu sklamaní. Tešili sme sa na pivo. Zabudli sme však, že táto časť je moslimská a boli sme dokonca priamo pod minaretom. Takže alkohol až na hoteli. Túra fantastická, no na prvý raz „prihorúca“.
