Slovensko – Vysoké Tatry – Gerlachovský štít
(2655 m n. m.)
11.10.1992 Nedeľa
Dnes sme sa konečne rozhodli splniť náš dávny sen – Gerlach. Rýchlikom o 3.45 sme sa odviezli do Štrby ja, Milan Pilarčík, Jano Miklušák, Vlado Sauch a Jano Brveník. Do Tatier sa zviezli s nami aj Jano Mikuš a Rasťo Pokrievka. Chcú ísť na Rysy. V zubačke na Štrbské pleso sa rozplývajú naše obavy zo zlého počasia. Obloha je ako vymetená a slnko začína ožarovať najvyššie štíty. Z električky v Tatranskej Polianke vystupujeme o 6.43 a vzápätí vyrážame zelenou hore Velickou dolinou. Po hodine bleskového výbehu sme na Sliezskom dome. Tu už nás čaká objednaný horský vodca Vlado Tatarka. Po zoznámení si doťahujeme výstroj, vypijeme po jednom čaji a okolo 8.15 vyrážame okolo Velického plesa ďalej zelenou. Počasie je nádherné. Pred Dlhým plesom už odbočujeme vľavo a po chvíli nastupujeme do Velickej próby. Sneh síce nie je, ale skaly sú miestami zaliate ľadom. A tu sa ukazuje totálna neskúsenosť Vlada Saucha v skalnom lezení. Dosť nás to zdržuje, no napriek tomu prechádzame Kotlovým sedlom a ponad Gerlachovský kotol. Niečo pred jedenástou stojíme na vrchole najvyššieho štítu v ešte stále Československej republike. Počasie stále praje. Výhľady sú doširoka nádherné. Po vyše polhodinovom oddychu, fotení a jedení sa pomaly spúšťame dole Batizovskou próbou. Tu sú zase problémy s Vladom na exponovaných miestach. Tatarka je z toho nervózny. Konečne sme v závere Batizovskej doliny a zbiehame na magistrálu pri Batizovskom plese. Tu vyplácame vodcu nenormálnou sumou 1000 Kčs. Doba je náročná a hlavne na financie. Nasleduje prudký zostup po žltej do Vyšných Hágov. Nohy nám dostali riadnu zaberačku a všetci to cítime. Z Hágov nám ide 14.45 električka a prípojovou zubačkou zo Štrbského plesa sa rýchlikom vezieme domov. Vo Vrútkach vystupujeme o 17.45. Všetci sme výsostne spokojní.
