Maďarsko – Mátra – Kékes (1014 m n. m.)
14.12.2008 Nedeľa
Tak nám opäť vyšla dlhé roky plánovaná a dnes uskutočnená akcia. Mne pribudol najvyšší vrchol ďalšieho európskeho štátu. S Maďarskom je to fakticky siedmy štát. Aj keď úplný vrchol som nedosiahol na Monte Rose a Grossglockneri /Švajčiarsko a Rakúsko/. Chýbalo mi naozaj zopár metrov, takže si to asi budem musieť zopakovať. Ostatné sú v suchu. Gerlach, Sněžka, Dinara a Rysy. Na Rysy chcem ale vyliezť z poľskej strany, aby to bolo kóšer.
Výstupu na Kékes/1 014 m/ predchádzala dôkladná príprava. Mapu som už dávno objednal cez jednu českú firmu. No a ostatok som prezistil na nete. Je to fakt studnica poznania. Aj keď v prípade Kékesa mierne vyschnutá. Podľa skúseností druhých skupín, prezentovaných na nete, bola podcenená mapová časť. Je naozaj obrovskou výhodou, pokiaľ je to možné, mať k dispozícii mapu danej oblasti. Človek je samostatný a nie je odkázaný na ugrofínske hatlamatlanie. Pri všetkej úcte skôr sa dohodnem s Eskimákom ako s Maďarom. Ráno pár minút po piatej vyrážame z Martina ja a Milan a Lenka Pilarčíkovci. Ideme cez Ružomberok, kde priberáme Mira Jurečku. Potom šviháme cez Donovaly na Banskú Bystricu a Zvolen. Odtiaľ Lučenec s krátkou zastávkou v Brezničke, kde Jirovi nesiem klobásy. Potom nasleduje Fiľakovo a Šiatorska Bukovinka. Tu prechádzame hranicu a cez Salgótarján sa po klasických problémoch s GPS navigáciou prekrtíme do obce Parád. Pôvodne sme chceli vyraziť z dedinky Parádóhuta, ale hustý dážď nám mení plány. Pokračujeme ďalej na Mátraházu a pri chatovej osade Hidasi erdészház nechávame môjho švédskeho žrebca. Tu sa už mení dážď na snehovú chumelicu, v ktorej vyrážame po žltej značke. Chvíľu ideme húpavým, bukmi porasteným terénom. Potom však začal Rákocziho chodník a ten je zdravo strmý. Aj sa chvíľku potíme. Strmé svahy prechádzajú do mierne stúpajúceho hrebeňa. Po ňom, už v dosť hustej hmle, sa dostávame na Kékes. Fotíme sa pri skale s maďarskou trikolórou. Pripitý predavač suvenírov sa nám ponúka, že nás odfotí. Uvidíme čo bude s tých záberov. Potom schádzame po modrej značke dole zjazdovkou na Mátraházu. Nad dedinou nás potom značka prevedie popri hlavnej ceste späť ku autu. Celkovo nám celý okruh trval dve a pol hodiny. Vyzliekame sa a ja štartujem Svena, aby nám bolo teplejšie. Troška sme zobli a vyrážame autom krížom cez Mátru. Opačným oblúkom sa vraciame cez Salgótarján domov. V Šiatorskej Bukovinke sme si dali obed v miestnej reštaurácii, kde som kúpil zopár kíl dolniackych klobás. Potom s pocitom spokojnosti pelášime v smere domov. Dnešná túre bola príjemným prekvapením. Škoda, že nevyšlo to počasie, ako sme si priali. Hmla, vietor a mokrý sneh. Ale to tiež patrí k horám.
