Moldavsko – Moldavská pahorkatina – Dealul Balanesti (428 m n. m.)
13.05.2010 Štvrtok
Ráno sa budíme na prudký lejak. V noci bolo zamračené a obávam sa celodenného dažďa. Dnes pokračujeme v Moldavskej anabáze a večer chceme ukončiť v Odese. Balíme sa bez raňajok, lebo ubytovanie som zjednal za 80 US dolárov pre všetkých. Po hygiene odchádzame a opatrne sa vnárame do centra Kišineva. Zaparkovali sme pár metrov od centra a vyberáme sa aspoň na chvíľu pofotiť zaujímavosti. Nachádzame tu dokonca aj Mc Donald. Ten nechýba asi ani v jednom hlavnom meste. Meníme si po 10 € na prípadné výdavky. Potom odchádzame z mesta smerom do vnútrozemia k najvyššiemu bodu Moldavska. Kým sme sa vymotali z Kišineva, stihol som zaplatiť 30 € za rýchlosť / o 15 km/hod /. Cesty sú rozdielne, no tá po ktorej ideme teraz je celkom slušná. Je to asi preto, že je to hlavný ťah do Rumunska. Kým sme došli pod kopec, tak cesty sa opäť zmenili na zasraný tankodrom. Miestami sa dá ísť iba krokom. Nakoniec sme cez Balanesti došli do Milesti a odtiaľ sa púšťame k vrcholovému hrebeňu. Poľná cesta je rozbahnená, no môj skvelý Sven všetko zvláda. Nakoniec auto nechávame pri lese a zhruba ¾ hodinu nám to trvá až na najvyšší bod Moldavska Dealul Balanesti /428 m.n.m./. Na „vrchole“ sedí všetko tak, ako som to našiel v opise na internete. Ešte aj ta diera po vrcholovom stĺpe tam je. Počasie nám vyšlo super, je síce veterno ale aj slnečno. Fotíme sa všetkých polohách. Cesta späť ku autu nám trvá cca pol hodinu. Potom sa vraciame cez Nisporeni, lebo predošlá skratka cez Seliste sa nám moc nevydarila. Je to síce o pár kilometrov viac, ale stojí to za to. Na ceste sú síce ešte diery, ale proti tej skratke je to pomaly diaľnica. Nad Seliste sa napájame späť na cestu vedúcu do Kišineva. Pred Kišinevom sme sa naobedovali v celkom slušnom moteli a tam aj míňame moldavské lei. Po obede nasleduje strastiplná cesta po vnútrozemí až na prechod Palanda. Strastiplná preto, lebo cestovať po tejto krajine znamená neustále blúdenie, odbočovanie a vracanie sa späť. Tieto všetky prekážky nám paradoxne uľahčujú domáci. Sú ochotní a ústretoví. Vždy, keď zablúdime, ochotne nám vysvetľujú a ukazujú správnu cestu. Neveril som, že sa raz budeme tešiť na Ukrajinu, no tešili sme sa. Späť na Ukrajinu vchádzame cez najvýchodnejší prechod Moldavska Palanda. Colníci nás zdržali pomerne krátko. Boli takí vyhúkaní, že nás ani neprezerali. Očividne nie sú zvyknutí na autom prechádzajúcich cudzincov. Konečne valíme po normálnej ceste smer Odesa. Zastavujeme sa na chvíľu pri Dnestri, kde si chlapi opláchli ruky a pokračujeme. Už sa začína pomaličky zmrákať a my vchádzame do Odesy. Konečne som zbadal Shell pumpu a tak využívam Shell kartu a tankujem. Je to príjemný pocit, keď tak ďaleko od domova človek dostane tie isté služby. Potom pokračujeme do centra a hľadáme ubytko. Odesa má priemer cca 20 km a tak to chvíľu trvá. Už skoro potme vchádzame do hotela Čierne more. A klasika – sprcha, vychádzka, pár pív a potom neskoro v noci spať. Miestni taxikári a aj ochranka hotela nám núkajú ochranu a aj dievčatá. S úsmevom odmietame. Zajtra smer Krym.
